Text v HTML - 4.časť WebDesignu

Aj keď je nevyvrátiteľnou pravdou, že World Wide Web si získal svoju popularitu práve vďaka možnosti prezentácie multimediálnych dát (či už sa jedná o obrázky, animácie, zvuky či iné vymoženosti), bez textu by stránky pravdepodobne nemali veľkú informačnú hodnotu.


Veď o to predsa ide - odovzdať čitateľom informáciu, ktorú hľadajú. Môžete namietať, že text sa predsa dá vložiť do obrázku a potom následne zobraziť v prehliadači, ale efektivita a racionálnosť čohosi podobného sa blíži nule s narastajúcim objemom textovej informácie. Nechcem si predstaviť obrázok s textom tejto stránky, a to nehovorím o používateľoch, ktorí ešte stále používajú textových klientov.

Určite prvou vecou, ktorú si na vhľade textu všimnete, je použitý font. V zásade sa typy fontov dajú rozdeliť na štyri väčšie skupiny, a to serifové (pätkové), bezserifové (bezpätkové, alebo sans-serifové), skripty (akoby rukou písané) a ozdobné. Ťažko niektorý druh jednoznačne odporúčať, ale posledné dva typy (skripty a ozdobné písmo) sa používať pre nosný text stránky nedoporučuje.

Serifové, alebo pätkové písmo je defaultným písmom v browseroch (pokým si ten svoj nenastavíte inak). Jeho klasickým zástupcom je napr. Times New Roman alebo Courier. Aj medzi týmito dvoma písmami je rozdiel, a to v tom, že Times New Roman je písmo neproporcionálne - t.j. rôzne písmená majú rôznu šírku, naopak Courier je písmom proporcionálnym - t.j. písmom s pevnou šírkou.
Celkovo je serifové písmo dobre čitateľné pri všetkých veľkostiach, z toho vyplýva aj jeho širokospektrálne využitie. Proporcionálne písma nájdu svoje využitie hlavne pri zápise zdrojových kódov.

Bezserifové, resp. bezpätkové (sans-serifové) písmo je vcelku elegantnou alternatívou k písmu serifovému. Typickými zástupcami sans-serifových písem sú napr. Verdana, Arial alebo Helvetica. Sans-serifové fonty sú použiteľné viac-menej len pre nosný text stránky, ich čitateľnosť končí kdesi na hranici 12 - 14 bodov. Z toho vyplýva, že bezpätkové písmo sa nehodí na tvorbu nadpisov.

Skriptové písma asi veľmi rozumné uplatnenie pri tvorbe stránok nenachádzajú, nanajvýš tak na oživenie stránky nejakým nadpisom. Týchto písem sa však podľa mňa treba vyvarovať a ich prípadné použitie poriadne niekoľkokrát prehodnotiť. Príklady na skriptové fonty si môžete pozrieť na obrázku, kde si aj môžete porovnať čitateľnosť písem pri veľkostiach od 8 do 14 bodov.

Poslednou skupinou sú ozdobné písma. Tie sú na tvorbu textu prakticky úplne nevhodné, ich jediné využitie sa dá nájsť pri tvorbe grafických nápisov. Ich použitie, ako aj použitie skriptových fontov býva dosť nebezpečné. Treba si uvedomiť zásadu, že nikdy autor nevie, aké má čitateľ nainštalované fonty. Preto sa skriptové a ozdobné fonty používajú len vo forme obrázkov. Zástupcov ozdobných fontov si opäť môžete prezrieť na porovnávacom obrázku.

Pri tvorbe stránok máte viac možností, ako definovať použitý font. Základnými prostriedkami HTML sú nepárová značka <BASEFONT> a párová značka <FONT>. Ďaľšou možnosťou je definovať font pomocou CSS atribútom font. Podľa špecifikácie HTML 4.0 tagy <BASEFONT> a <FONT> majú možnosť rozšírenia o tri atribúty: SIZE, COLOR a FACE. Rozdiel medzi tymito dvoma tagmi je v tom, že <BASEFONT> určuje základné vlastnosti písma v dokumente a <FONT> vlastnosti písma časti dokumentu.

Atribút SIZE určuje veľkosť použitého fontu. Jeho hodnotou môže byť celočíselná hodnota od 1 do 7 (absolútna veľkosť) alebo relatívna hodnota. Tá sa zapisuje ako rozdiel k aktuálnej veľkosti, t.j. napr. <FONT SIZE="+2"> zmení veľkosť písma o dva stupne hore, teda ak je aktuálna veľkosť 2, po aplikovaní predchádzjúceho tagu sa zmení na 4 až po uzatvárací tag </FONT>. Aktuálnou hodnotou, voči ktorej sa veľkosť písma mení, býva hodnota z tagu <BASEFONT>, pokým tento tag nie je zadaný, mení sa k hodnote 3 (ak samozrejme neprišlo medzi tým k inej zmene veľkosti fontu).Aby ste mali predstavu o veľkostiach stupňov 1 - 7, tu je ukážka:

Stupeň 1
Stupeň 2

Stupeň 3

Stupeň 4

Stupeň 5

Stupeň 6

Stupeň 7

Defaultnou hodnotou býva stupeň 3, čo sa obvykle rovná veľkosti 12 typografických bodov. V praxi sa ešte dosť používa hodnota 2 (10 bodov), čo je dolnou hranicou čitateľnosti. Niektoré browsery, ako napr. Gecko umožňujú užívateľovi, aby si tieto hodnoty nastavil sám.

Atribútom COLOR definujeme farbu textu. Platia tu rovnaké pravidlá ako pri akomkoľvek inom zadávaní farieb, t.j. máme dve možnosti: alebo určiť farbu pomocou názvu, alebo RGB hodnotou v tvare #??????

Posledným atribútom je FACE. Jeho hodnotou je názov použitého fontu. S týmto atribútom treba narábať opatrne a používať osvedčené systémové fonty. Istotou je zadať viac typov písma oddelených čiarkou a doplniť aj jednu z položiek serif alebo sans-serif, podľa použitého vzhľadu fontu. Pokým totiž systém nenájde zadaný font, zoberie položku serif, resp. sans-serif a doplní ten font daného druhu, ktorý má k dispozícii. V praxi teda môže vyzerať určenie typu fontu nasledovne (je to moja obľúbená konštrukcia): <font FACE="Verdana, Arial, sans-serif" SIZE="2">.

Vždy pri zadávaní vlastností písma majte na pamäti, že neviete aké fonty má návštevník vašich stránok nainštalované vo svojom systéme a aké rozlíšenie používa. Tomu musíte prispôsobiť veľkosť písma na svojich stránkach, optimálnym riešením je používať veľkosti 2 alebo 3 a štandardné systémové fonty, ako sú napr. Arial, Courier, Helvetica či Times New Roman.

Nabudúce sa budeme venovať formátovaniu textu v HTML.

Developer,
Stiahnuté z Developer.sk